Ježiš a sobota (1)

Táto sekcia je určená pre vaše vlastné práce. Možno občas dáte na papier zaujímavú úvahu založenú na vašom vlastnom štúdiu Biblie a radi by ste sa nimi podelili ... Tu je ten priestor.
Dačo

Ježiš a sobota (1)

Neprečítaný príspevok od používateľa Dačo »

Luk. 6, 1-5
„V istú sobotu prechádzal Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci trhali klasy, rukami si mrvili zrno a jedli. Niektorí z farizejov proti tomu namietali: Prečo robíte v sobotu to, čo nie je dovolené? Ježiš im odpovedal: Či ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol predkladané chleby. A dal z nich aj svojej družine, hoci ich nemal jesť nikto, okrem kňazov. A dodal: Syn človeka je pánom aj nad sobotou.“

Ježišovi učeníci robili v sobotu niečo, čo farizeji pokladali za prestúpenie príkazov o sobotnom odpočinku. Preto im to vytkli: „Prečo robíte v sobotu to, čo nie je dovolené?“
Ježiš sa ich zastáva a reaguje otázkou:
„Či ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol predkladané chleby. A dal z nich aj svojej družine, hoci ich nemal jesť nikto, okrem kňazov.“

Čo tým Ježiš chcel povedať?
„Či ste nečítali? Vari nepoznáte Dávidov prípad?“
Ako prípad Dávida súvisí s tým, čo robili jeho učeníci?

Dávid urobil niečo, čo sa nemohlo. Ježiš to aj výslovne hovorí „nemal ich jesť nikto, okrem kňazov“.
Ježiš ale Dávida nekritizuje. Z toho, že ho uvádza ako príklad pre ich situáciu, vidieť, že jeho správanie považuje za akceptovateľné.
Prečo si Dávid, a tí, čo boli s ním, mohli dovoliť siahnuť na chleby vyhradené len pre kňazov?
Lebo Dávid bol Pomazaný Boží. To je celý dôvod. Dávid bol kráľ, i keď ešte nesedel na tróne.

Keď bol Dávid v núdzi a potreboval chlieb, nevzal si chleby z chrámu násilím. Kňaz, ktorý sa staral o to, aby všetko v chráme prebiehalo podľa Bohom stanoveného poriadku, mu ich dal dobrovoľne, dokonca iniciatívne. Vedel, že neporušuje žiadny zákon. Pretože Dávid ako pomazaný je pánom. On má právo urobiť to, čo je ostatným zakázané. Aspoň v prípade týchto chlebov.

Ježiš spomína Dávida farizejom preto, lebo ten prípad poznali, a vedeli, že to bolo tak.
Dávid je známy tým, že spáchal aj nejaké hriechy, ale toto nebol žiadny z nich. V tomto prípade mal Dávid právo siahnuť na zakázané chleby.
(Nevieme, na aké ďalšie prípadné porušenia zákonov by Dávida splnomocňovalo jeho pomazanie. Možno sa tento prípad s chlebmi „prorocky“ udial len preto, aby to poukázalo na postavenie budúceho skutočného Pomazaného voči zákonu, a Ježiš sa k tomu teraz otvorene a priamo hlási).

Ježiš chce týmto príbehom povedať dve veci.
Po prvé, že aj on je Pomazaný Boží, i keď to farizeji nechceli uznať. Dávid bol predobrazom na Ježiša, na budúceho Kráľa. Preto sa Ježiš nazýval aj Synom Dávidovým. Takže uviesť farizejom Dávida ako príklad pre objasnenie svojho správania bolo veľmi výstižné.

A po druhé, že ako Pomazaný Boží, je Pánom. A ako Pán je nad zákonom. Aj on má právo niečo zdanlivo porušiť, ak to považuje za potrebné, ale v skutočnosti to porušenie nie je.
Ježiš ako Pomazaný Boží môže porušiť prikázanie o sobote. Lebo je Pánom. Nad všetkými zákonmi, a aj nad prikázaním o sobote. A takto to aj zdôvodňuje: „Syn človeka je pánom aj nad sobotou“.
Presne tak, ako bol Dávid v spomínanom príbehu pánom nad použitím chrámových chlebov, je Ježiš Pánom nad sobotou. Nemusí ju dodržiavať, a je to v poriadku. V jeho prípade to nie je prestúpenie zákona, nie je to hriech.
A podobne, ako to bolo v prípade Dávidovej družiny, toto právo sa vzťahuje aj na tých, čo boli s ním. Na jeho učeníkov, nasledovníkov. Oni sú so svojim Pánom, verne mu slúžia, a preto majú podiel i na jeho právach.

A to je to, čo z tohto príbehu môže byť pre kresťanov dnešnej doby významné. Totiž že Ježišova „výnimka“ sa vzťahovala aj na tých, čo boli s ním.
V skutočnosti farizeji v tomto prípade nekritizovali samotného Ježiša, ale jeho učeníkov. Ale podľa Ježišovho vysvetlenia aj oni mohli robiť niečo, na čo mal právo ich Pán. Ak sme naozaj Ježišovi učeníci, ako sa máme zariadiť v prípade soboty? (Ale aj v prípade všetkých ostatných zákonov, lebo Ježiš je Pánom aj nad nimi.)
Môžeme robiť, čo považujeme za potrebné a správne, a čo je v súlade s našim učeníctvom, alebo máme poslúchať tých, čo presne vedia, čo sa podľa ktorého zákona môže a čo nie?
Ježiš nám to v tomto príbehu vysvetlil. Názor farizejov neuznal, a svojim učeníkom umožnil využívať jeho právo Pána, ktorý je nad všetkým.

Poznámka 1:
V Matúšovom evanjeliu je tento príbeh rozšírený ešte o ďalší Ježišov príklad, kedy beztrestne dochádza k porušeniu zákona (Mat 12, 5-6): „Alebo či ste nečítali v zákone, že v sobotný deň kňazi v chráme znesväcujú sobotu, a sú bez viny? Hovorím vám: Tu je niečo viac ako chrám.“
Je presne ten istý princíp, ako pri Dávidovi. Opäť Ježišova otázka „Či ste nečítali? Vari nepoznáte tento známy prípad?“ Zákon o sobote platí, ale kňazi sú výnimkou. Udelil im ju Boh, lebo on to môže urobiť. Chrám mal v určitom ohľade vyššiu prioritu ako sobota, preto sa práca v chráme nadradila sobotnému odpočinku. A Ježiš opäť poznamenáva: „Tu je niečo viac ako chrám.“ Hovorí o sebe. Pomazaný Dávid bol nad zákonom o chleboch, kňazi pracujúci v chráme boli nad prikázaním o sobote. A Ježiš hovorí: „A ja som ešte viac ako chrám. Moje dielo je nadradené tomu, čo sa deje v chráme. Ak chrám je dostatočným dôvodom na porušenie prikázania o sobotnom odpočinku, tak ja, ktorý som ešte väčší ako chrám, mám o to väčšie právo porušiť tento odpočinok. A aj tí, ktorí sú so mnou.“

Poznámka 2:
Mnohí majú na tento príbeh svoje vlastné vysvetlenia a názory. Uvediem niektoré z nich:

- Niekto vykladá tento príbeh tak, že Ježiš sobotu dodržal podľa prikázania, ale len kritizuje farizejov za ich zákonnícky prístup k sobote a za množstvo ich vlastných predpisov, ktorými sa snažili sobotu chrániť.
No nič také tu Ježiš nehovorí. Ak niekedy chcel kritizovať Židov pre ich tradície, tak im to priamo a otvorene povedal (napr. Mat 15,3: „A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoju tradíciu?“).

- Niektorí zas hovoria, že Ježiš v tomto príbehu zrušil platnosť soboty. No to tiež nie je pravda. Tak ako Dávid nezrušil platnosť ustanovenia o chleboch, a bolo naďalej platné (pokým stál chrám), tak Ježiš nemal dôvod rušiť prikázanie o sobote. Toto bolo naďalej platné tak, ako to hovorí zákon.

- Niektorým sa nepáči, že by Ježiš nemusel dodržiavať niektoré prikázania, a argumentujú otázkou „Prečo by Boh porušoval vlastné zákony?“ No to nie je veľmi správne položená otázka. Boh dal ľuďom zákony, aby im pomohol, aby ich niečo naučil, aby ich ochránil, príp. z iných dôvodov. Konkrétne prikázanie o sobote malo pomôcť ľuďom pamätať na svojho Stvoriteľa, a tiež si odpočinúť od svojej práce. Čo z toho Boh potrebuje robiť? Podobne to je aj s inými zákonmi, ktoré ľudia dostali. Prikázania sú pre ľudí a my nemáme žiadne právo, aby sme ich dodržiavanie vyžadovali aj od Boha. Je to ako keď po večerníčku poviete svojmu malému dieťaťu, aby si umylo zúbky, vycikalo sa a šlo spať. A ono, ak je dosť chytré, vám môže povedať: „A vy, rodičia, ste prečo hore do jedenástej? Vy prečo nedodržiavate vlastné zákony?“ Úsmevné, však?

Tomáš Plechatý

Re: Ježiš a sobota (1)

Neprečítaný príspevok od používateľa Tomáš Plechatý »

Díky za zajímavý a poctivý výklad textu z bible.

ambassador
Príspevky: 2689
Dátum registrácie: 26 Jan 2016, 18:25
Kontaktovať používateľa:

Re: Ježiš a sobota (1)

Neprečítaný príspevok od používateľa ambassador »

Dačo, jak vnímáš v Davidově příběhu (1.Sam.21) ten začátek od prvního verše po čtvrtý. David tam zřetelně lže.

Dačo

Re: Ježiš a sobota (1)

Neprečítaný príspevok od používateľa Dačo »

ambassador napísal:Dačo, jak vnímáš v Davidově příběhu (1.Sam.21) ten začátek od prvního verše po čtvrtý. David tam zřetelně lže.
Ambassador, máš pravdu, klamal. No zrejme to pre tú hlavnú myšlienku, ktorú Ježiš použil, nie je dôležité.
Veľa predobrazov na Ježiša bolo daných cez ľudí, a nik z nich nebol bez hriechu.
Napríklad Ježiš na seba vztiahol aj skúsenosť Jonáša (tri dni a tri noci vo veľrybe), a pritom na celej Jonášovej "misijnej" ceste bolo viac kiksov ako svetlých chvíľ.
Vyzerá to tak, že okrem tej konkrétnej situácie, ktorú im Boh dal do cesty, aby ju Ježiš mohol vztiahnuť na seba, nebolo z tých ich príbehov už nič viac dôležité ...

mikim
Príspevky: 2262
Dátum registrácie: 06 Júl 2016, 22:44
Kontaktovať používateľa:

Re: Ježiš a sobota (1)

Neprečítaný príspevok od používateľa mikim »

Dačo napísal:Luk. 6, 1-5
„V istú sobotu prechádzal Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci trhali klasy, rukami si mrvili zrno a jedli. Niektorí z farizejov proti tomu namietali: Prečo robíte v sobotu to, čo nie je dovolené? Ježiš im odpovedal: Či ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol predkladané chleby. A dal z nich aj svojej družine, hoci ich nemal jesť nikto, okrem kňazov. A dodal: Syn človeka je pánom aj nad sobotou.“

Ježišovi učeníci robili v sobotu niečo, čo farizeji pokladali za prestúpenie príkazov o sobotnom odpočinku. Preto im to vytkli: „Prečo robíte v sobotu to, čo nie je dovolené?“
Ježiš sa ich zastáva a reaguje otázkou:
„Či ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol predkladané chleby. A dal z nich aj svojej družine, hoci ich nemal jesť nikto, okrem kňazov.“

Čo tým Ježiš chcel povedať?
„Či ste nečítali? Vari nepoznáte Dávidov prípad?“
Ako prípad Dávida súvisí s tým, čo robili jeho učeníci?

Dávid urobil niečo, čo sa nemohlo. Ježiš to aj výslovne hovorí „nemal ich jesť nikto, okrem kňazov“.
Ježiš ale Dávida nekritizuje. Z toho, že ho uvádza ako príklad pre ich situáciu, vidieť, že jeho správanie považuje za akceptovateľné.
Prečo si Dávid, a tí, čo boli s ním, mohli dovoliť siahnuť na chleby vyhradené len pre kňazov?
Lebo Dávid bol Pomazaný Boží. To je celý dôvod. Dávid bol kráľ, i keď ešte nesedel na tróne.

Keď bol Dávid v núdzi a potreboval chlieb, nevzal si chleby z chrámu násilím. Kňaz, ktorý sa staral o to, aby všetko v chráme prebiehalo podľa Bohom stanoveného poriadku, mu ich dal dobrovoľne, dokonca iniciatívne. Vedel, že neporušuje žiadny zákon. Pretože Dávid ako pomazaný je pánom. On má právo urobiť to, čo je ostatným zakázané. Aspoň v prípade týchto chlebov.

Ježiš spomína Dávida farizejom preto, lebo ten prípad poznali, a vedeli, že to bolo tak.
Dávid je známy tým, že spáchal aj nejaké hriechy, ale toto nebol žiadny z nich. V tomto prípade mal Dávid právo siahnuť na zakázané chleby.
(Nevieme, na aké ďalšie prípadné porušenia zákonov by Dávida splnomocňovalo jeho pomazanie. Možno sa tento prípad s chlebmi „prorocky“ udial len preto, aby to poukázalo na postavenie budúceho skutočného Pomazaného voči zákonu, a Ježiš sa k tomu teraz otvorene a priamo hlási).

Ježiš chce týmto príbehom povedať dve veci.
Po prvé, že aj on je Pomazaný Boží, i keď to farizeji nechceli uznať. Dávid bol predobrazom na Ježiša, na budúceho Kráľa. Preto sa Ježiš nazýval aj Synom Dávidovým. Takže uviesť farizejom Dávida ako príklad pre objasnenie svojho správania bolo veľmi výstižné.

A po druhé, že ako Pomazaný Boží, je Pánom. A ako Pán je nad zákonom. Aj on má právo niečo zdanlivo porušiť, ak to považuje za potrebné, ale v skutočnosti to porušenie nie je.
Ježiš ako Pomazaný Boží môže porušiť prikázanie o sobote. Lebo je Pánom. Nad všetkými zákonmi, a aj nad prikázaním o sobote. A takto to aj zdôvodňuje: „Syn človeka je pánom aj nad sobotou“.
Presne tak, ako bol Dávid v spomínanom príbehu pánom nad použitím chrámových chlebov, je Ježiš Pánom nad sobotou. Nemusí ju dodržiavať, a je to v poriadku. V jeho prípade to nie je prestúpenie zákona, nie je to hriech.
A podobne, ako to bolo v prípade Dávidovej družiny, toto právo sa vzťahuje aj na tých, čo boli s ním. Na jeho učeníkov, nasledovníkov. Oni sú so svojim Pánom, verne mu slúžia, a preto majú podiel i na jeho právach.

A to je to, čo z tohto príbehu môže byť pre kresťanov dnešnej doby významné. Totiž že Ježišova „výnimka“ sa vzťahovala aj na tých, čo boli s ním.
V skutočnosti farizeji v tomto prípade nekritizovali samotného Ježiša, ale jeho učeníkov. Ale podľa Ježišovho vysvetlenia aj oni mohli robiť niečo, na čo mal právo ich Pán. Ak sme naozaj Ježišovi učeníci, ako sa máme zariadiť v prípade soboty? (Ale aj v prípade všetkých ostatných zákonov, lebo Ježiš je Pánom aj nad nimi.)
Môžeme robiť, čo považujeme za potrebné a správne, a čo je v súlade s našim učeníctvom, alebo máme poslúchať tých, čo presne vedia, čo sa podľa ktorého zákona môže a čo nie?
Ježiš nám to v tomto príbehu vysvetlil. Názor farizejov neuznal, a svojim učeníkom umožnil využívať jeho právo Pána, ktorý je nad všetkým.

Poznámka 1:
V Matúšovom evanjeliu je tento príbeh rozšírený ešte o ďalší Ježišov príklad, kedy beztrestne dochádza k porušeniu zákona (Mat 12, 5-6): „Alebo či ste nečítali v zákone, že v sobotný deň kňazi v chráme znesväcujú sobotu, a sú bez viny? Hovorím vám: Tu je niečo viac ako chrám.“
Je presne ten istý princíp, ako pri Dávidovi. Opäť Ježišova otázka „Či ste nečítali? Vari nepoznáte tento známy prípad?“ Zákon o sobote platí, ale kňazi sú výnimkou. Udelil im ju Boh, lebo on to môže urobiť. Chrám mal v určitom ohľade vyššiu prioritu ako sobota, preto sa práca v chráme nadradila sobotnému odpočinku. A Ježiš opäť poznamenáva: „Tu je niečo viac ako chrám.“ Hovorí o sebe. Pomazaný Dávid bol nad zákonom o chleboch, kňazi pracujúci v chráme boli nad prikázaním o sobote. A Ježiš hovorí: „A ja som ešte viac ako chrám. Moje dielo je nadradené tomu, čo sa deje v chráme. Ak chrám je dostatočným dôvodom na porušenie prikázania o sobotnom odpočinku, tak ja, ktorý som ešte väčší ako chrám, mám o to väčšie právo porušiť tento odpočinok. A aj tí, ktorí sú so mnou.“

Poznámka 2:
Mnohí majú na tento príbeh svoje vlastné vysvetlenia a názory. Uvediem niektoré z nich:

- Niekto vykladá tento príbeh tak, že Ježiš sobotu dodržal podľa prikázania, ale len kritizuje farizejov za ich zákonnícky prístup k sobote a za množstvo ich vlastných predpisov, ktorými sa snažili sobotu chrániť.
No nič také tu Ježiš nehovorí. Ak niekedy chcel kritizovať Židov pre ich tradície, tak im to priamo a otvorene povedal (napr. Mat 15,3: „A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoju tradíciu?“).

- Niektorí zas hovoria, že Ježiš v tomto príbehu zrušil platnosť soboty. No to tiež nie je pravda. Tak ako Dávid nezrušil platnosť ustanovenia o chleboch, a bolo naďalej platné (pokým stál chrám), tak Ježiš nemal dôvod rušiť prikázanie o sobote. Toto bolo naďalej platné tak, ako to hovorí zákon.

- Niektorým sa nepáči, že by Ježiš nemusel dodržiavať niektoré prikázania, a argumentujú otázkou „Prečo by Boh porušoval vlastné zákony?“ No to nie je veľmi správne položená otázka. Boh dal ľuďom zákony, aby im pomohol, aby ich niečo naučil, aby ich ochránil, príp. z iných dôvodov. Konkrétne prikázanie o sobote malo pomôcť ľuďom pamätať na svojho Stvoriteľa, a tiež si odpočinúť od svojej práce. Čo z toho Boh potrebuje robiť? Podobne to je aj s inými zákonmi, ktoré ľudia dostali. Prikázania sú pre ľudí a my nemáme žiadne právo, aby sme ich dodržiavanie vyžadovali aj od Boha. Je to ako keď po večerníčku poviete svojmu malému dieťaťu, aby si umylo zúbky, vycikalo sa a šlo spať. A ono, ak je dosť chytré, vám môže povedať: „A vy, rodičia, ste prečo hore do jedenástej? Vy prečo nedodržiavate vlastné zákony?“ Úsmevné, však?

...Dávid je známy tým, že spáchal aj nejaké hriechy, ale toto nebol žiadny z nich.

No to byly docela podstatné hříchy které spáchal (převzato z Granosalis) http://www.granosalis.cz/modules.php?na ... id=2470386

Král David je nám často židy a křesťany předkládán jako vzor, muž po "Hospodinově srdci". Co o něm však skutečně píše Bible?

Rozeberu tohoto krále pěkně popořadě a citovat budu převážně z knih 2. Samuel, 1. Královská a 1. Paralipomenon

Zabiják, válečný zločinec, psychopat David

8 Porazil i Moábce a přeměřil je provazcem; rozkázal jim ulehnout na zem, dva provazce jich odměřil k usmrcení, jeden celý k zachování při životě. Tak se Moábci stali Davidovými otroky a odváděli dávky. (2. Samuel 8:2)

David tedy nechal 2/3 Moábců vyvraždit. Zvláštní je, že jeho babička Rút byla sama z tohoto lidu a sám David se dříve u Moábců skrýval, když utíkal před Saulem - viz 1. kniha Samuelova. Měl tam přístřeší a úkryt. Jak se jim odplatil? To vidíte ve verši.

12 Lid, který byl v něm, odvedl a postavil k pilám, železným špičákům a železným sekyrám a převedl je do cihelny. Tak naložil se všemi městy Amónovců. Pak se David i všechen lid vrátili do Jeruzaléma. (2. Samuel 12:31)

20 Lid, který byl v něm, odvedl a přidělil k pilám, železným špičákům a sekyrám. Tak David naložil se všemi městy Amónovců. Pak se David i všechen lid vrátili do Jeruzaléma. (1. Paralipomenon 20:3)

David dobyl město a všechen lidi v něm takto brutálně vyhladil! Toto bylo tak úspěšné, že se to vypráví v dvou verších.

15 Když totiž David byl v Edómu a Jóab, velitel vojska, vytáhl, aby pohřbil padlé, vybil v Edómu všechny mužského pohlaví.
16 Jóab a celý Izrael tam byli usazeni šest měsíců, dokud v Edómu nebyli vyhlazeni všichni mužského pohlaví. (1. Královská 11:15-16)

půl roku David a jeho generál prováděli genocidu všech mužů v Edómu...

a tak dále by se dalo o Davidovi pokračovat na toto téma, ale chci zmínit ještě něco.

Smilník David

2 Jednou k večeru vstal David z lože a procházel se po střeše královského domu. Tu spatřil ze střechy ženu, která se právě omývala. Byla to žena velmi půvabného vzhledu. 3 David si dal zjistit, kdo je ta žena. Ptal se: „Není to Bat-šeba, dcera Elíamova, manželka Chetejce Urijáše?“
4 David pak pro ni poslal posly. Ona k němu přišla a on s ní spal; očistila se totiž od své nečistoty. Potom se vrátila do svého domu.
5 Ta žena však otěhotněla a poslala Davidovi zprávu: „Jsem těhotná.“ (2. Samuelova 11:2-5)

David viděl nějakou ženu, líbila se mu, nevadilo mu, že je zadaná. Vyspal se s ní a bylo. Bohužel jí udělal dítě a to se muselo řešit. Co udělal David? Poslal pro jejího manžela opil ho a a chtěl ho donutit, aby se svoji ženou spal - tím by zakryl Davidův prohřešek (ačkoliv je to směšně, ten časový rozptyl - to že je žena těhotná se nepozná hned...). Manžel té Bat-šeby Urijáš to ale nechtěl, byl čestný a nechtěl porušit svoje zásady (na rozdíl od Davida, který žádné neměl).

11 Urijáš Davidovi odvětil: „Schrána, Izrael i Juda sídlí v stáncích, můj pán Jóab i služebníci mého pána táboří v poli. A já bych měl vstoupit do svého domu, jíst a pít a spát se svou ženou? Jakože jsi živ, jakože živa je tvá duše, něčeho takového se nedopustím!“ (2. Samuelova 11:11)

Co na to David? Nechal poslat Urijáše do největšího boje, aby zemřel. To se i stalo. Bat-šeba byla jeho!

15 V tom dopise psal: „Postavte Urijáše do nejtužšího boje a pak od něho ustupte, ať je zabit a zemře.“
16 Jóab tedy obhlédl město a určil Urijášovi místo, o kterém věděl, že tam jsou vybraní válečníci.
17 Vtom vytrhli mužové města a bojovali s Jóabem. Z lidu padlo několik Davidových služebníků, též Chetejec Urijáš našel smrt. (2. Samuelova 11:15-17)

27 Jakmile však smutek pominul, David pro ni poslal, přijal ji do svého domu a ona se stala jeho ženou. Porodila mu pak syna. Ale v očích Hospodinových bylo zlé, co David spáchal. (2. Samuelova 11:27)

No a překvapivě se to Bohu nelíbilo. Jen to bylo v jeho očích zlé. Nezabil Davida na místě ani nic! 10 přikázání - nezavraždíš, nebudeš smilnit. To má David na háku. Co tedy "Bůh" přichystal za trest? Opět zneužívá ženy a chová se k nim jako k majetku mužů.

11 Toto praví Hospodin: Hle, já způsobím, aby proti tobě povstalo zlo z tvého domu. Před tvýma očima vezmu tvé ženy a dám je tomu, kdo je ti blízký; ten bude s tvými ženami spát za bílého dne. (2. Samuelova 12:11)

Bůh zorganizoval smilstvo, které sám zakázal!

A jako perličku na konec Bůh zabil to dítě.

18 Sedmého dne dítě zemřelo. Davidovi služebníci se mu báli oznámit, že dítě zemřelo. Říkali: „Když dítě bylo ještě naživu, domlouvali jsme mu, ale neuposlechl nás. Jak bychom mu teď mohli říci: ‚Dítě zemřelo‘? Provedl by něco zlého.“ (2. Samuelova 12:18)


... Ak sme naozaj Ježišovi učeníci, ako sa máme zariadiť v prípade soboty? (Ale aj v prípade všetkých ostatných zákonov, lebo Ježiš je Pánom aj nad nimi.)
Môžeme robiť, čo považujeme za potrebné a správne, a čo je v súlade s našim učeníctvom, alebo máme poslúchať tých, čo presne vedia, čo sa podľa ktorého zákona môže a čo nie?
Ježiš nám to v tomto príbehu vysvetlil. Názor farizejov neuznal, a svojim učeníkom umožnil využívať jeho právo Pána, ktorý je nad všetkým.

Ježíš jedením klasů spolu učedníky sobotu nijak neporušil, protože Bůh Otec (Hospodin) nikdy nezakázal jíst v sobotu obilné klasy. Takže Ježíš se zachoval v té chvíli přesně podle 4. přikázání a v sobotu nepracoval fyzicky. Trhání několika klasů nebylo možné považovat za práci, pokud ovšem si to možná sami židé takto nezpřísnili v jednom z 36 vlastních lidských přikázání o sobotě, které si sami sobě nařídili dodržovat, ale ty se nepočítají, protože nebyly nařízeny Hospodinem. Ani jakékoliv uzdravování ze strany Ježíše nebylo v sobotu tehdy považováno za běžnou fyzickou práci jako nařízení Boží. Opět je možné, že to možná bylo jedno z 36 židovských nařízení, že se nesmělo ze strany židů v sobotu ani uzdravovat. Ale Ježíš správně nařízení židů nerespektoval a dělal co je správné také i proto, že byl Pánem dne sobotního, a proto ho chtěli později i zabít, a přitom pokaždé dodržel 4. přikázání o sobotě, protože, jak sám říká, vždy dodržoval přikázání svého Otce.

[KB1613] J 12:49 Nebo já sám od sebe jsem nemluvil, ale ten, kterýž mne poslal, Otec, on mi přikázaní dal, co bych měl praviti a mluviti

[KB1613] J 12:50 A vím, že přikázaní jeho jest život věčný. A protož, což já mluvím, jakž mi pověděl Otec, takť mluvím.

Přikázání Otce, které Ježíš zachovával, nebyly Mojžíšovým ceremoniálním zákonem; byla to přikázání Desatera pocházející od Boha, podle nichž Ježíš žil a nepřestoupil za svého života jediný z jeho svatých předpisů. Tím byla vedena celá jeho služba.

[KB1613] J 15:10 Budete-li zachovávati přikázaní má, zůstanete v mém milování, jakož i já přikázaní Otce svého zachoval jsem, i zůstávám v jeho milování.

...Podobne to je aj s inými zákonmi, ktoré ľudia dostali. Prikázania sú pre ľudí a my nemáme žiadne právo, aby sme ich dodržiavanie vyžadovali aj od Boha.

Tuto větu zcela nechápu, jak může člověk vyžadovat dodržování přikázání i od Boha? To je čirý nesmysl.

ambassador
Príspevky: 2689
Dátum registrácie: 26 Jan 2016, 18:25
Kontaktovať používateľa:

Re: Ježiš a sobota (1)

Neprečítaný príspevok od používateľa ambassador »

--------------
Naposledy upravil/-a ambassador v 23 Feb 2017, 11:53, upravené celkom 1 krát.

Member
Príspevky: 300
Dátum registrácie: 27 Sep 2016, 19:13
Kontaktovať používateľa:

Re: Ježiš a sobota (1)

Neprečítaný príspevok od používateľa Member »

mikim napísal:protože, jak sám říká, vždy dodržoval přikázání svého Otce.

Přikázání Otce, které Ježíš zachovával, nebyly Mojžíšovým ceremoniálním zákonem; byla to přikázání Desatera pocházející od Boha, podle nichž Ježíš žil a nepřestoupil za svého života jediný z jeho svatých předpisů. Tím byla vedena celá jeho služba.
Prikázania Otca nie sú Desatoro ani nejaký adventistický ceremoniálny zákon. Ak považuješ Ježiša za vedeného nejakými desiatimi nariadeniami zmluvy s Izraelom, tak mi ťa je aj trochu ľúto, lebo z Pána Ježiša robíš zákonníckeho adventistu ako si ty sám.

Ktoré prikázania patria podľa adventistického chápania ceremoniálneho zákona do tohoto zákona? Ak existovala nejaká kategória ceremoniálneho zákona, tak tam predovšetkým patril šabat.

Ak mikim považuješ Desatoro za nejaký Boží morálny zákon, tak veríš v nejakého úbohého adventistického Boha. Ak sa domnievaš, že živého Boha, Božiu morálku a Boží pohľad na hriech reprezentuje nejakých smiešnych desať príkazov a zákazov, nič si duchovne nepochopil.

ambassador
Príspevky: 2689
Dátum registrácie: 26 Jan 2016, 18:25
Kontaktovať používateľa:

Re: Ježiš a sobota (1)

Neprečítaný príspevok od používateľa ambassador »

Dačo napísal:
ambassador napísal:Dačo, jak vnímáš v Davidově příběhu (1.Sam.21) ten začátek od prvního verše po čtvrtý. David tam zřetelně lže.
Ambassador, máš pravdu, klamal. No zrejme to pre tú hlavnú myšlienku, ktorú Ježiš použil, nie je dôležité.
Veľa predobrazov na Ježiša bolo daných cez ľudí, a nik z nich nebol bez hriechu.
Napríklad Ježiš na seba vztiahol aj skúsenosť Jonáša (tri dni a tri noci vo veľrybe), a pritom na celej Jonášovej "misijnej" ceste bolo viac kiksov ako svetlých chvíľ.
Vyzerá to tak, že okrem tej konkrétnej situácie, ktorú im Boh dal do cesty, aby ju Ježiš mohol vztiahnuť na seba, nebolo z tých ich príbehov už nič viac dôležité ...
Na základě čeho jsi dospěl k tomu že David měl právo, jako pomazaný, požadovat vydání chlebů předložení. Vynechme teď NZ.

mikim
Príspevky: 2262
Dátum registrácie: 06 Júl 2016, 22:44
Kontaktovať používateľa:

Re: Ježiš a sobota (1)

Neprečítaný príspevok od používateľa mikim »

Member napísal:
mikim napísal:protože, jak sám říká, vždy dodržoval přikázání svého Otce.

Přikázání Otce, které Ježíš zachovával, nebyly Mojžíšovým ceremoniálním zákonem; byla to přikázání Desatera pocházející od Boha, podle nichž Ježíš žil a nepřestoupil za svého života jediný z jeho svatých předpisů. Tím byla vedena celá jeho služba.
Prikázania Otca nie sú Desatoro ani nejaký adventistický ceremoniálny zákon. Ak považuješ Ježiša za vedeného nejakými desiatimi nariadeniami zmluvy s Izraelom, tak mi ťa je aj trochu ľúto, lebo z Pána Ježiša robíš zákonníckeho adventistu ako si ty sám.

Ktoré prikázania patria podľa adventistického chápania ceremoniálneho zákona do tohoto zákona? Ak existovala nejaká kategória ceremoniálneho zákona, tak tam predovšetkým patril šabat.

Ak mikim považuješ Desatoro za nejaký Boží morálny zákon, tak veríš v nejakého úbohého adventistického Boha. Ak sa domnievaš, že živého Boha, Božiu morálku a Boží pohľad na hriech reprezentuje nejakých smiešnych desať príkazov a zákazov, nič si duchovne nepochopil.
...Ak mikim považuješ Desatoro za nejaký Boží morálny zákon, tak veríš v nejakého úbohého adventistického Boha. Ak sa domnievaš, že živého Boha, Božiu morálku a Boží pohľad na hriech reprezentuje nejakých smiešnych desať príkazov a zákazov, nič si duchovne nepochopil.[/quote]

No myslím Member, že těmito výroky o Božím zákoně sis u Boha pořádně zatopil a na konci zbude pro Tebe jen trest ::diablo:: , pokud se Bohu neomluvíš a nebudeš činit pokání.

Dačo

Re: Ježiš a sobota (1)

Neprečítaný príspevok od používateľa Dačo »

ambassador napísal: Na základě čeho jsi dospěl k tomu že David měl právo, jako pomazaný, požadovat vydání chlebů předložení. Vynechme teď NZ.
Len zo slov JK a zo spôsobu, ako ten príbeh použil na vysvetlenie (obhájenie) konania svojich učeníkov.

Napísať odpoveď

Kto je prítomný

Užívatelia prezerajúci toto fórum: Žiadny pripojení užívatelia a 10 neregistrovaných