Kto sa má starať o chudobných?

Diskusia o cirkevnej organizácii.
Layman
Príspevky: 66
Dátum registrácie: 10 Mar 2015, 20:48
Kontaktovať používateľa:

Kto sa má starať o chudobných?

Neprečítaný príspevok od používateľa Layman »

Boh si myslí, že cirkev.
Cirkev si myslí, že Boh.

Najnovší Spravodaj (máj 2020, nájdete ho tu: https://www.casd.sk/wp-content/uploads/ ... 5-2020.pdf) sa celý nesie v duchu súčasných problémov s korona vírusom. Má preto aj omnoho viac strán ako obvykle.
Po jeho otvorení ma zaujal hneď úvodný článok Pamätajme na slabších. Tajomník združenia v ňom na základe biblického príbehu upozorňuje na potreby slabších a znevýhodnených okolo nás.
Daniel Márfoldi hovorí o celej spoločnosti, ale vyzýva zvlášť cirkev, že by mala „nezabúdať na tých, ktorí sú na okraji. Súcitiť s tými, ktorí trpia. Podať pomocnú ruku tým, ktorí sú odkázaní na druhých... “.
A možno ešte jeden citát z jeho príspevku: Mali by sme „byť súcitní tam kde sme, byť očami, ušami, rukami nohami pre tých, ktorí to potrebujú a prijať múdrosť od Boha, aby sme videli, počuli a cítili potreby tých, ktorých nám Duch Svätý privádza do cesty.“

Článok sa mi veľmi páčil. V kontexte súčasných opatrení proti COVID19 som si hneď predstavil viaceré oblasti pomoci, ktoré sú možno nové, ale o tom viac potrebné. Je veľmi dobre, že takáto aktuálna výzva zaznieva priamo z vedenia cirkvi.

Jedným z aktuálnych problémov súčasnosti je aj strata príjmu mnohých, ktorí si ešte pred pár týždňami žili pomerne spokojne. V mojom okolí poznám viacero takých ľudí či rodín. Tí, ktorí majú nejaké úspory, a vedia, že do práce sa čoskoro budú môcť vrátiť, sa snažia tento nútený výpadok brať pozitívne – oddychujú, venujú sa rodine, deťom (ktoré tiež museli ostať doma), prípadne dobiehajú práce okolo domu, na ktoré predtým nemali čas.

No sú aj takí, ktorí už predtým žili (často len živorili) z minimálneho príjmu. Ich výpadok z práce má pre nich katastrofálne následky. Síce sa hovorí o určitých kompenzáciách zo strany štátu, tie však prídu neskôr, a pre mnohých budú nedostatočné. Stručne povedané, v týchto týždňoch sa mnohí boria z finančného hľadiska so skutočne existenčnými problémami a nemajú predstavu, ako z toho von. Sú takí aj v cirkvi.
Aj na nich som si spomenul pri čítaní zmieneného článku. Verím, že adventisti sa lepšie poobzerajú okolo seba a v rámci svojich možností ponúknu pomoc tým, ktorí ju skutočne akútne potrebujú.

Hneď nasledujúci článok v tom Spravodaji je od pokladníka slovenského združenia. Trochu som dúfal, že si bude vedomý uvedených problémov a ponúkne, alebo aspoň naznačí možnosti pomoci.

Samuel Ondrušek si je síce vedomý ťažkej situácie, no namiesto toho, aby ponúkol nejakú pomoc núdznym vo finančnej oblasti, nekompromisne trvá na odovzdávaní desiatkov. A keďže doba je náročná, ponúka hneď tri spôsoby, ako môžete desiatky odovzdať. A že možno máte ťažkosti? Odvoláva sa na Boha, aby sa „postaral“.

Vyjasnime si, ako sa Boh stará o chudobných.

V Starom zákone sú desiatky textov, v ktorých Boh svojmu ľudu priamo prikazuje, aby pomáhali chudobným v svojom strede (v tej dobe to boli najmä siroty a vdovy):
... v siedmom roku ju (pôdu) necháš ležať úhorom a neobrobíš ju. Nech sa z nej živia chudobní tvojho ľudu a zvyšok nech spasie poľná zver. To isté urob so svojou vinicou i so svojím olivovým sadom. Ex 23,11
Keď sa bude vo vašej krajine zožínať obilie, nezožni pole až po okraj a klasy po svojej žatve nevyzbieraj. Nechaj to chudobnému a cudzincovi. Lv 23,22
Dávaj pozor, aby ti v srdci nenapadla ničomná myšlienka: ‚Blíži sa siedmy rok, rok odpustenia dlžôb,‘ a odvrátil by si zrak od svojho chudobného brata a nedal mu nič. On by volal proti tebe k Hospodinovi a mal by si hriech. Dt 15,9
Chudobní nevymiznú z krajiny, preto ti prikazujem: Vo svojej krajine ochotne otváraj ruku núdznemu a chudobnému bratovi! Dt 15,11

Boh teda chudobným nepomáhal formou nejakých nadprirodzených zázrakov, ale starostlivosťou o nich poveril svoj ľud.

Dokonca aj niektoré desiatky boli priamo určené pre pomoc chudobným:
Na konci každého tretieho roka zanes celoročný desiatok zo svojej úrody a zlož ho v bránach mesta. Potom príde levita, ktorý nemá podiel ani dedičné vlastníctvo s tebou, alebo cudzinec, sirota a vdova, ktorí sú v tvojich bránach, nech sa najedia dosýta, aby ťa požehnával Hospodin, tvoj Boh, pri každom diele tvojich rúk, ktoré budeš konať. Dt 14,28-29

Boh vie v krajnom prípade zasiahnuť aj priamo, ale to až vtedy, keď dlhodobo nekonajú tí, od ktorých sa pomoc očakávala v prvom rade:
Hospodin, kto je ako ty?! Zachraňuješ slabšieho pred silnejším, chudobného a bedára pred tým, čo ho zdiera. Ž 35,10
On zachráni chudobného, ktorý volá o pomoc, biedneho i toho, ktorému nik nepomáha. Ž 72,12

Boh za pomoc chudobným sľubuje svojmu ľudu požehnanie (vyššie uvedený Dt 14,29).
No neposkytnutie takejto pomoci otvorene nazýva hriechom a zderstvom (vyššie uvedený Dt 15,9, Ž 35,10).

V histórii starozákonného Izraela boli žiaľ aj také obdobia, keď boli chudobní utláčaní. V čom spočíval ten útlak?
Pretože šliapete po chudobnom a dávky beriete od neho v obilí: staviate si síce domy z tesaného kameňa, ale nebudete v nich bývať, a hoci ste si nasadili krásne vinice, nebudete piť ich víno. Am 5,11
Slovné spojenie „brať dávky v obilí“ odkazuje na výber desiatkov. Jedným z najväčších hriechov vedúcich predstaviteľov vtedajšieho Izraela bolo teda aj to, že od chudobných pýtali desiatky. Za to Boh sľubuje prísny trest.

Povinnosť pomáhať biednym a chudobným je univerzálna. Daniel radil kráľovi Nabuchodonozorovi, aby sa pokúsil získať Božiu priazeň aj tým, že bude pomáhať chudobným:
Preto, kráľ, prijmi moju radu: Zanechaj svoje hriechy, konaj dobročinnosť a svoje previnenia nahraď milosrdenstvom voči chudobným, azda sa predĺži trvanie tvojho blaha. Dan 4,24

Aj Ježiš vyzýval k obdarovávaniu chudobných:
Ježiš mu odpovedal: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj svoj majetok, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ Mat 19,21

Zachej prejavil svoje obrátenie aj tým, že podporil chudobných:
Zachej povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dávam chudobným a ak som niekoho v niečom oklamal, vrátim to štvornásobne.“ Luk 19,8

Ako sa o chudobných starala prvokresťanská cirkev?

Iniciatívne robili zbierky pre chudobných zo svojich radov:
Macedónsko a Achájsko sa totiž rozhodli urobiť zbierku pre chudobných medzi svätými v Jeruzaleme. Rim 15,26

Keď sa Peter a Pavol dohodli na rozdelení misijných polí, Peter zdôraznil Pavlovi povinnosť starať sa o chudobných. Pavol o tom píše v jednom zo svojich listov:
Len aby sme pamätali na chudobných. To som sa aj usiloval robiť. Gal 2,10

Jakub píše o tom, že starostlivosť o núdznych je prejavom čistej zbožnosti:
Čistá a nepoškvrnená zbožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich súžení. Jak 1,27
Čo má byť predmetom týchto návštev? Nie len nejaké vzletné reči, ale skutočná praktická pomoc. Vysvetľuje o pár veršov ďalej:
Ak brat alebo sestra sú nahí a chýba im denný pokrm, čo im osoží, ak im niekto z vás povie: „Choďte v pokoji, zohrejte sa a najedzte sa“, no nedáte im, čo potrebujú pre telo? Jak 2,15-16

Pohľad Biblie je teda bez akejkoľvek pochybnosti: Boh má chudobných a biednych v osobitnom zreteli, pričom praktickou pomocou poveril tých, čo sa považujú za jeho nasledovníkov.


Ako chudobným pomáha cirkev adventistov?

Začnime desiatkami.
CASD desiatky vyžaduje od každého člena bez výnimky. Tento prísľub je dokonca podmienkou krstu a prijatia do cirkvi. Otázka z krstného sľubu, na ktorú je nutné odpovedať kladne:
Chcete uctievať Boha a podporovať cirkev svojimi desiatkami a darmi, svojím osobným úsilím a vplyvom? (Cirkevný poriadok CASD)

Ak sa stane, že člen neskôr prestane platiť desiatky, našťastie to podľa CP nie je dôvod na vylúčenie. Taký človek sa ale stáva členom druhej kategórie. Svojim obdarovaním už vo zbore či cirkvi nemôže slúžiť:
Očakáva sa, že starší spolu s ďalšími činovníkmi zboru, podobne ako kazatelia a zamestnanci združenia a inštitúcií budú v dávaní desiatkov dobrým príkladom. Kto túto zásadu nepraktizuje, nemôže ďalej pôsobiť ako činovník zboru alebo zamestnanec združenia. (CP)

CASD vyžaduje desiatok bez ohľadu na aktuálnu krátkodobú alebo dlhodobú finančnú situáciu. Vychádza pritom z vlastnej definície, že
Desiatkový systém je vznešený vo svojej jednoduchosti. Vyváženosť tohto ustanovenia je zjavná v jeho úmernom nároku na vlastníctvo bohatých i chudobných. (Adventisti siedmeho dňa veria, str. 271)
Cirkev teda so vznešenosťou žiada desiatky aj od chudobných. To ale je v priamom rozpore s vyššie uvedenými starozákonnými textami. Biblia nehovorí o žiadnej vyváženosti pre chudobných. Naopak, o chudobných sa starala aj z desiatkov ich majetnejších spoluobčanov.

Ak je člen cirkvi vo finančnej núdzi, pomôže mu pokladník. Ako? Vyzve ho, aby naďalej platil desiatky a iné finančné dary:
Pokladník môže výrazne povzbudiť k vernosti v odovzdávaní desiatkov a môže prehĺbiť ducha štedrosti u členov zboru. Môže v Kristovom duchu poradiť a pomôcť ostatným členom zostať verní v desiatkoch a daroch, a to aj v dobe finančnej tiesne. CP, str. 75)

Presne to urobil pokladník združenia v zmienenom Spravodaji. Vo svojom krátkom príspevku stihol „v Kristovom duchu“ niekoľkokrát spomenúť potrebu vernosti v odovzdávaní desiatkov, no ani raz nespomenul povinnosť cirkvi pomáhať chudobným.

A aby bolo každému jasné, že ani v krajnej núdzi nemá adventista pomýšľať na nezaplatenie desiatku:
Boh dal konkrétne smernice, ako sa majú desiatky použiť. ... Časť, ktorú Boh rezervoval pre seba, sa nemá použiť na iný účel než na ten, ktorý určil Boh. Nech sa nikto necíti slobodný nedávať desiatky alebo ich používať podľa vlastného uváženia. Človek nemá právo ani v naliehavých prípadoch použiť tieto prostriedky pre seba, ako to sám považuje za vhodné, aj keby to bolo niečo, čo pokladá za Božie dielo. (9T 247)

Asi každý adventista pozná zázračné skúsenosti a motivačné príbehy o tom, že niekto „verne“ odovzdal ako desiatok to posledné čo mal, a zakrátko mu niekto zázračne doniesol nejaké peniaze.
Ak sú tieto príbehy aj pravdivé (o čom mám niekedy pochybnosti), sú smutným svedectvom o tom, že Boh musel pristúpiť k plánu B – pomohol človeku, pretože cirkev zlyhala.
Tieto historky často odznejú v rámci príbehov pre deti. Cirkev ich tak pripravuje na to, aby si dobre pamätali, že ani v čase núdze nemôžu od cirkvi čakať žiadnu pomoc. Naopak, cirkev im ešte priťaží.

Je bežnou praxou, že keď kazateľ navštívi starú sestru, ktorá už nevládze chodiť do zhromaždenia, bezohľadne jej pripomenie povinnosť odovzdávať desiatok.

Na Slovensku, a teda aj v cirkvi, je mnoho rodín či osamelo žijúcich dôchodcov, ktorých príjem je menší než minimálny, a preto sú často poberateľmi dávok v hmotnej núdzi. Tie majú zabezpečiť, aby človek aspoň prežil. Dobre vieme, že sú nedostatočné, a tí ľudia sú i tak odkázaní na pomoc iných. No do tejto ich biedy a zúfalstva prichádza cirkev a požaduje desiatok. Tým vedome dostáva ľudí ešte pod túto, už aj tak veľmi nízko nastavenú hranicu.

To bolo k desiatkom.
Má cirkev iné spôsoby pomoci?
V niektorých málo zboroch existujú akési sociálne fondy nazývané Tabita, kde členovia môžu prispieť pre pomoc chudobným. Tento spôsob práce však cirkev nemá vôbec zvládnutý – väčšinou funguje len formálne, bez potrebnej koordinácie, len so symbolickým rozpočtom. V prípade skutočnej potreby pomoci zbor dlho váha, pretože nevie posúdiť oprávnenosť a prípadnú výšku pomoci.

Teoreticky existuje fond na úrovni Únie, ktorý by mal byť k dispozícii pre akútne prípady, prakticky ale nefunguje. Pamätám si skúsenosť brata, ktorému sa v dôsledku nejakej kalamity vážne poškodila strecha domu. Obrátil sa na cirkev. Po dlhých mesiacoch dostal sumu, ktorá mu nestačila ani na nový koberec do premočenej izby.

Od cirkvi, ktorá si sama udeľuje prívlastok jediná pravá, by sa očakávalo, že bude mať k dispozícii funkčný, pružný a účinný systém pomoci s primeraným rozpočtom. Nič také ale cirkev nemá.
Peňazí však má dosť. Aj minulý rok pokladník slovenského združenia ďakoval členom za ochotu v desiatkoch a daroch, podľa jeho slov „cirkev má dostatok“.

Je mimoriadna situácia. Nie je to čas na mimoriadne záchranné opatrenia?
Kazatelia nemôžu vykonávať svoju bežnú prácu, určite dochádza k úspore na výdajoch.
Nie je možné prideliť zborom nejaké sumy, aby ich uvážlivo použili pre tých, ktorí sú krízou okolo COVID19 postihnutí najviac?
Nie je možné sa inšpirovať praxou starých izraelitov a umožniť členom, aby svoj desiatok za tento mesiac výnimočne použili, ak vidia reálnu potrebu, na pomoc chudobným v cirkvi alebo mimo nej?

Cirkev sa, vlastne tak ako vždy, sústreďuje len na udržanie svojich vlastných príjmov. Pomoc členom v existenčných problémoch ignoruje. Nenachádzame žiadny biblický text, ktorý by aspoň náznakom takýto prístup dovoľoval. Naopak, Biblia to nazýva hriechom, zderstvom a sľubuje za to Boží trest.

Ukazuje sa, že sme svedkami konfliktu:

Biblické posolstvo je jednoznačné - Boh sa nestará o chudobných nejakými nadprirodzenými zázrakmi. Požaduje, aby chudobným pomáhala cirkev, úplne normálne a ľudsky. Je to jedna z jej hlavných úloh.

No cirkev si svoje peniaze nechce dať. Členom v núdzi nepomáha, naďalej od nich požaduje desiatky a odkazuje im, že majú očakávať zázračnú pomoc od Boha.

Ako tento konflikt medzi Bohom a cirkvou asi dopadne?

mikim
Príspevky: 2262
Dátum registrácie: 06 Júl 2016, 22:44
Kontaktovať používateľa:

Re: Kto sa má starať o chudobných?

Neprečítaný príspevok od používateľa mikim »

Layman napísal: 19 Apr 2020, 14:55 Boh si myslí, že cirkev.
Cirkev si myslí, že Boh.

Najnovší Spravodaj (máj 2020, nájdete ho tu: https://www.casd.sk/wp-content/uploads/ ... 5-2020.pdf) sa celý nesie v duchu súčasných problémov s korona vírusom. Má preto aj omnoho viac strán ako obvykle.
Po jeho otvorení ma zaujal hneď úvodný článok Pamätajme na slabších. Tajomník združenia v ňom na základe biblického príbehu upozorňuje na potreby slabších a znevýhodnených okolo nás.
Daniel Márfoldi hovorí o celej spoločnosti, ale vyzýva zvlášť cirkev, že by mala „nezabúdať na tých, ktorí sú na okraji. Súcitiť s tými, ktorí trpia. Podať pomocnú ruku tým, ktorí sú odkázaní na druhých... “.
A možno ešte jeden citát z jeho príspevku: Mali by sme „byť súcitní tam kde sme, byť očami, ušami, rukami nohami pre tých, ktorí to potrebujú a prijať múdrosť od Boha, aby sme videli, počuli a cítili potreby tých, ktorých nám Duch Svätý privádza do cesty.“

Článok sa mi veľmi páčil. V kontexte súčasných opatrení proti COVID19 som si hneď predstavil viaceré oblasti pomoci, ktoré sú možno nové, ale o tom viac potrebné. Je veľmi dobre, že takáto aktuálna výzva zaznieva priamo z vedenia cirkvi.

Jedným z aktuálnych problémov súčasnosti je aj strata príjmu mnohých, ktorí si ešte pred pár týždňami žili pomerne spokojne. V mojom okolí poznám viacero takých ľudí či rodín. Tí, ktorí majú nejaké úspory, a vedia, že do práce sa čoskoro budú môcť vrátiť, sa snažia tento nútený výpadok brať pozitívne – oddychujú, venujú sa rodine, deťom (ktoré tiež museli ostať doma), prípadne dobiehajú práce okolo domu, na ktoré predtým nemali čas.

No sú aj takí, ktorí už predtým žili (často len živorili) z minimálneho príjmu. Ich výpadok z práce má pre nich katastrofálne následky. Síce sa hovorí o určitých kompenzáciách zo strany štátu, tie však prídu neskôr, a pre mnohých budú nedostatočné. Stručne povedané, v týchto týždňoch sa mnohí boria z finančného hľadiska so skutočne existenčnými problémami a nemajú predstavu, ako z toho von. Sú takí aj v cirkvi.
Aj na nich som si spomenul pri čítaní zmieneného článku. Verím, že adventisti sa lepšie poobzerajú okolo seba a v rámci svojich možností ponúknu pomoc tým, ktorí ju skutočne akútne potrebujú.

Hneď nasledujúci článok v tom Spravodaji je od pokladníka slovenského združenia. Trochu som dúfal, že si bude vedomý uvedených problémov a ponúkne, alebo aspoň naznačí možnosti pomoci.

Samuel Ondrušek si je síce vedomý ťažkej situácie, no namiesto toho, aby ponúkol nejakú pomoc núdznym vo finančnej oblasti, nekompromisne trvá na odovzdávaní desiatkov. A keďže doba je náročná, ponúka hneď tri spôsoby, ako môžete desiatky odovzdať. A že možno máte ťažkosti? Odvoláva sa na Boha, aby sa „postaral“.

Vyjasnime si, ako sa Boh stará o chudobných.

V Starom zákone sú desiatky textov, v ktorých Boh svojmu ľudu priamo prikazuje, aby pomáhali chudobným v svojom strede (v tej dobe to boli najmä siroty a vdovy):
... v siedmom roku ju (pôdu) necháš ležať úhorom a neobrobíš ju. Nech sa z nej živia chudobní tvojho ľudu a zvyšok nech spasie poľná zver. To isté urob so svojou vinicou i so svojím olivovým sadom. Ex 23,11
Keď sa bude vo vašej krajine zožínať obilie, nezožni pole až po okraj a klasy po svojej žatve nevyzbieraj. Nechaj to chudobnému a cudzincovi. Lv 23,22
Dávaj pozor, aby ti v srdci nenapadla ničomná myšlienka: ‚Blíži sa siedmy rok, rok odpustenia dlžôb,‘ a odvrátil by si zrak od svojho chudobného brata a nedal mu nič. On by volal proti tebe k Hospodinovi a mal by si hriech. Dt 15,9
Chudobní nevymiznú z krajiny, preto ti prikazujem: Vo svojej krajine ochotne otváraj ruku núdznemu a chudobnému bratovi! Dt 15,11

Boh teda chudobným nepomáhal formou nejakých nadprirodzených zázrakov, ale starostlivosťou o nich poveril svoj ľud.

Dokonca aj niektoré desiatky boli priamo určené pre pomoc chudobným:
Na konci každého tretieho roka zanes celoročný desiatok zo svojej úrody a zlož ho v bránach mesta. Potom príde levita, ktorý nemá podiel ani dedičné vlastníctvo s tebou, alebo cudzinec, sirota a vdova, ktorí sú v tvojich bránach, nech sa najedia dosýta, aby ťa požehnával Hospodin, tvoj Boh, pri každom diele tvojich rúk, ktoré budeš konať. Dt 14,28-29

Boh vie v krajnom prípade zasiahnuť aj priamo, ale to až vtedy, keď dlhodobo nekonajú tí, od ktorých sa pomoc očakávala v prvom rade:
Hospodin, kto je ako ty?! Zachraňuješ slabšieho pred silnejším, chudobného a bedára pred tým, čo ho zdiera. Ž 35,10
On zachráni chudobného, ktorý volá o pomoc, biedneho i toho, ktorému nik nepomáha. Ž 72,12

Boh za pomoc chudobným sľubuje svojmu ľudu požehnanie (vyššie uvedený Dt 14,29).
No neposkytnutie takejto pomoci otvorene nazýva hriechom a zderstvom (vyššie uvedený Dt 15,9, Ž 35,10).

V histórii starozákonného Izraela boli žiaľ aj také obdobia, keď boli chudobní utláčaní. V čom spočíval ten útlak?
Pretože šliapete po chudobnom a dávky beriete od neho v obilí: staviate si síce domy z tesaného kameňa, ale nebudete v nich bývať, a hoci ste si nasadili krásne vinice, nebudete piť ich víno. Am 5,11
Slovné spojenie „brať dávky v obilí“ odkazuje na výber desiatkov. Jedným z najväčších hriechov vedúcich predstaviteľov vtedajšieho Izraela bolo teda aj to, že od chudobných pýtali desiatky. Za to Boh sľubuje prísny trest.

Povinnosť pomáhať biednym a chudobným je univerzálna. Daniel radil kráľovi Nabuchodonozorovi, aby sa pokúsil získať Božiu priazeň aj tým, že bude pomáhať chudobným:
Preto, kráľ, prijmi moju radu: Zanechaj svoje hriechy, konaj dobročinnosť a svoje previnenia nahraď milosrdenstvom voči chudobným, azda sa predĺži trvanie tvojho blaha. Dan 4,24

Aj Ježiš vyzýval k obdarovávaniu chudobných:
Ježiš mu odpovedal: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj svoj majetok, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ Mat 19,21

Zachej prejavil svoje obrátenie aj tým, že podporil chudobných:
Zachej povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dávam chudobným a ak som niekoho v niečom oklamal, vrátim to štvornásobne.“ Luk 19,8

Ako sa o chudobných starala prvokresťanská cirkev?

Iniciatívne robili zbierky pre chudobných zo svojich radov:
Macedónsko a Achájsko sa totiž rozhodli urobiť zbierku pre chudobných medzi svätými v Jeruzaleme. Rim 15,26

Keď sa Peter a Pavol dohodli na rozdelení misijných polí, Peter zdôraznil Pavlovi povinnosť starať sa o chudobných. Pavol o tom píše v jednom zo svojich listov:
Len aby sme pamätali na chudobných. To som sa aj usiloval robiť. Gal 2,10

Jakub píše o tom, že starostlivosť o núdznych je prejavom čistej zbožnosti:
Čistá a nepoškvrnená zbožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich súžení. Jak 1,27
Čo má byť predmetom týchto návštev? Nie len nejaké vzletné reči, ale skutočná praktická pomoc. Vysvetľuje o pár veršov ďalej:
Ak brat alebo sestra sú nahí a chýba im denný pokrm, čo im osoží, ak im niekto z vás povie: „Choďte v pokoji, zohrejte sa a najedzte sa“, no nedáte im, čo potrebujú pre telo? Jak 2,15-16

Pohľad Biblie je teda bez akejkoľvek pochybnosti: Boh má chudobných a biednych v osobitnom zreteli, pričom praktickou pomocou poveril tých, čo sa považujú za jeho nasledovníkov.


Ako chudobným pomáha cirkev adventistov?

Začnime desiatkami.
CASD desiatky vyžaduje od každého člena bez výnimky. Tento prísľub je dokonca podmienkou krstu a prijatia do cirkvi. Otázka z krstného sľubu, na ktorú je nutné odpovedať kladne:
Chcete uctievať Boha a podporovať cirkev svojimi desiatkami a darmi, svojím osobným úsilím a vplyvom? (Cirkevný poriadok CASD)

Ak sa stane, že člen neskôr prestane platiť desiatky, našťastie to podľa CP nie je dôvod na vylúčenie. Taký človek sa ale stáva členom druhej kategórie. Svojim obdarovaním už vo zbore či cirkvi nemôže slúžiť:
Očakáva sa, že starší spolu s ďalšími činovníkmi zboru, podobne ako kazatelia a zamestnanci združenia a inštitúcií budú v dávaní desiatkov dobrým príkladom. Kto túto zásadu nepraktizuje, nemôže ďalej pôsobiť ako činovník zboru alebo zamestnanec združenia. (CP)

CASD vyžaduje desiatok bez ohľadu na aktuálnu krátkodobú alebo dlhodobú finančnú situáciu. Vychádza pritom z vlastnej definície, že
Desiatkový systém je vznešený vo svojej jednoduchosti. Vyváženosť tohto ustanovenia je zjavná v jeho úmernom nároku na vlastníctvo bohatých i chudobných. (Adventisti siedmeho dňa veria, str. 271)
Cirkev teda so vznešenosťou žiada desiatky aj od chudobných. To ale je v priamom rozpore s vyššie uvedenými starozákonnými textami. Biblia nehovorí o žiadnej vyváženosti pre chudobných. Naopak, o chudobných sa starala aj z desiatkov ich majetnejších spoluobčanov.

Ak je člen cirkvi vo finančnej núdzi, pomôže mu pokladník. Ako? Vyzve ho, aby naďalej platil desiatky a iné finančné dary:
Pokladník môže výrazne povzbudiť k vernosti v odovzdávaní desiatkov a môže prehĺbiť ducha štedrosti u členov zboru. Môže v Kristovom duchu poradiť a pomôcť ostatným členom zostať verní v desiatkoch a daroch, a to aj v dobe finančnej tiesne. CP, str. 75)

Presne to urobil pokladník združenia v zmienenom Spravodaji. Vo svojom krátkom príspevku stihol „v Kristovom duchu“ niekoľkokrát spomenúť potrebu vernosti v odovzdávaní desiatkov, no ani raz nespomenul povinnosť cirkvi pomáhať chudobným.

A aby bolo každému jasné, že ani v krajnej núdzi nemá adventista pomýšľať na nezaplatenie desiatku:
Boh dal konkrétne smernice, ako sa majú desiatky použiť. ... Časť, ktorú Boh rezervoval pre seba, sa nemá použiť na iný účel než na ten, ktorý určil Boh. Nech sa nikto necíti slobodný nedávať desiatky alebo ich používať podľa vlastného uváženia. Človek nemá právo ani v naliehavých prípadoch použiť tieto prostriedky pre seba, ako to sám považuje za vhodné, aj keby to bolo niečo, čo pokladá za Božie dielo. (9T 247)

Asi každý adventista pozná zázračné skúsenosti a motivačné príbehy o tom, že niekto „verne“ odovzdal ako desiatok to posledné čo mal, a zakrátko mu niekto zázračne doniesol nejaké peniaze.
Ak sú tieto príbehy aj pravdivé (o čom mám niekedy pochybnosti), sú smutným svedectvom o tom, že Boh musel pristúpiť k plánu B – pomohol človeku, pretože cirkev zlyhala.
Tieto historky často odznejú v rámci príbehov pre deti. Cirkev ich tak pripravuje na to, aby si dobre pamätali, že ani v čase núdze nemôžu od cirkvi čakať žiadnu pomoc. Naopak, cirkev im ešte priťaží.

Je bežnou praxou, že keď kazateľ navštívi starú sestru, ktorá už nevládze chodiť do zhromaždenia, bezohľadne jej pripomenie povinnosť odovzdávať desiatok.

Na Slovensku, a teda aj v cirkvi, je mnoho rodín či osamelo žijúcich dôchodcov, ktorých príjem je menší než minimálny, a preto sú často poberateľmi dávok v hmotnej núdzi. Tie majú zabezpečiť, aby človek aspoň prežil. Dobre vieme, že sú nedostatočné, a tí ľudia sú i tak odkázaní na pomoc iných. No do tejto ich biedy a zúfalstva prichádza cirkev a požaduje desiatok. Tým vedome dostáva ľudí ešte pod túto, už aj tak veľmi nízko nastavenú hranicu.

To bolo k desiatkom.
Má cirkev iné spôsoby pomoci?
V niektorých málo zboroch existujú akési sociálne fondy nazývané Tabita, kde členovia môžu prispieť pre pomoc chudobným. Tento spôsob práce však cirkev nemá vôbec zvládnutý – väčšinou funguje len formálne, bez potrebnej koordinácie, len so symbolickým rozpočtom. V prípade skutočnej potreby pomoci zbor dlho váha, pretože nevie posúdiť oprávnenosť a prípadnú výšku pomoci.

Teoreticky existuje fond na úrovni Únie, ktorý by mal byť k dispozícii pre akútne prípady, prakticky ale nefunguje. Pamätám si skúsenosť brata, ktorému sa v dôsledku nejakej kalamity vážne poškodila strecha domu. Obrátil sa na cirkev. Po dlhých mesiacoch dostal sumu, ktorá mu nestačila ani na nový koberec do premočenej izby.

Od cirkvi, ktorá si sama udeľuje prívlastok jediná pravá, by sa očakávalo, že bude mať k dispozícii funkčný, pružný a účinný systém pomoci s primeraným rozpočtom. Nič také ale cirkev nemá.
Peňazí však má dosť. Aj minulý rok pokladník slovenského združenia ďakoval členom za ochotu v desiatkoch a daroch, podľa jeho slov „cirkev má dostatok“.

Je mimoriadna situácia. Nie je to čas na mimoriadne záchranné opatrenia?
Kazatelia nemôžu vykonávať svoju bežnú prácu, určite dochádza k úspore na výdajoch.
Nie je možné prideliť zborom nejaké sumy, aby ich uvážlivo použili pre tých, ktorí sú krízou okolo COVID19 postihnutí najviac?
Nie je možné sa inšpirovať praxou starých izraelitov a umožniť členom, aby svoj desiatok za tento mesiac výnimočne použili, ak vidia reálnu potrebu, na pomoc chudobným v cirkvi alebo mimo nej?

Cirkev sa, vlastne tak ako vždy, sústreďuje len na udržanie svojich vlastných príjmov. Pomoc členom v existenčných problémoch ignoruje. Nenachádzame žiadny biblický text, ktorý by aspoň náznakom takýto prístup dovoľoval. Naopak, Biblia to nazýva hriechom, zderstvom a sľubuje za to Boží trest.

Ukazuje sa, že sme svedkami konfliktu:

Biblické posolstvo je jednoznačné - Boh sa nestará o chudobných nejakými nadprirodzenými zázrakmi. Požaduje, aby chudobným pomáhala cirkev, úplne normálne a ľudsky. Je to jedna z jej hlavných úloh.

No cirkev si svoje peniaze nechce dať. Členom v núdzi nepomáha, naďalej od nich požaduje desiatky a odkazuje im, že majú očakávať zázračnú pomoc od Boha.

Ako tento konflikt medzi Bohom a cirkvou asi dopadne?
...Je bežnou praxou, že keď kazateľ navštívi starú sestru, ktorá už nevládze chodiť do zhromaždenia, bezohľadne jej pripomenie povinnosť odovzdávať desiatok.

No ještě že jsem u toho nebyl já, protože ten kazatel by letěl z našeho domu jak špinavý hadr, bastard jeden :)

Kazatelé myslí dnes i v minulosti hlavně jen na sebe, aby oni se měli dobře a aby ze svých otroků-oveček vybrali co nejvíce peněz a pak je mohli v rámci církve pořádně roztočit na blbosti namísto pomocí chudým.


...Biblické posolstvo je jednoznačné - Boh sa nestará o chudobných nejakými nadprirodzenými zázrakmi. Požaduje, aby chudobným pomáhala cirkev, úplne normálne a ľudsky. Je to jedna z jej hlavných úloh.

No cirkev si svoje peniaze nechce dať. Členom v núdzi nepomáha, naďalej od nich požaduje desiatky a odkazuje im, že majú očakávať zázračnú pomoc od Boha.

Přesně souhlasím, pokud Bůh pomáhá přímo penězi, tzn. někomu řekne, aby je nanesl tam a tam, tak je hlavně na boží dílo hlásání evangelia a prostředky, které s ním souvisí.
Ti co dávají desátky většinou nestrádají, ale znám i takové, kteří uvěřili v Malachiáše a dali poslední peníze na destátek a pak celý měsíc byli pomalu o hladu a neměli ani na autobus do práce. Bůh se o ně nepostaral.

Církev by měla dotovat všechny chudé lidi z části desátků, které dávají ti, kteří je ještě mohou a chtějí dávat, důchodci je dávají jen proto, protože se bojí, aby nepřišli o spasení, dalo by se říct, že církev dnes drží nad vodou je důchodci (ti ale čím dál méně, protože jich ubývá) a bohatí podnikatelé a zaměstnanci, což je asi polovina církve, další polovina desátky už dnes si myslím osobně do církve nedává vůbec nebo jen někdy v podobě daru, protože ví jak církev s penězi zachází.

Neregistrovaný

Re: Kto sa má starať o chudobných?

Neprečítaný príspevok od používateľa Neregistrovaný »

V Starom zákone sú desiatky textov, v ktorých Boh svojmu ľudu priamo prikazuje, aby pomáhali chudobným v svojom strede
Ano, to je pravda, doporučuji, pokud jej neznáte, tento odkaz:
http://desatky.webzdarma.cz/
Je možno zdarma stáhnout celou knihu.
Chudí samozřejmě žádné desátky nedávali, vlastně je dávali pouze vlastníci polí a stád.
Na konci každého tretieho roka zanes celoročný desiatok zo svojej úrody a zlož ho v bránach mesta.
Vypadá to, že skutečně 3.roku celý desátek byl pro chudé, nebyl určen pro chrám.
Je bežnou praxou, že keď kazateľ navštívi starú sestru, ktorá už nevládze chodiť do zhromaždenia, bezohľadne jej pripomenie povinnosť odovzdávať desiatok.
Nevím, zda je to běžnou praxí, asi ne, ale manžel jedné naší sestry mi řekl, že jeho příbuznou (starou paní) skutečně navštívil kazatel a řekl jí, proč dává stejný desátek, když se zvyšovaly důchody..
Kazatelia nemôžu vykonávať svoju bežnú prácu, určite dochádza k úspore na výdajoch.
Ani u poslanců neprošlo, aby se vzdali "náhrad" (ne běžného platu).
Nie je možné prideliť zborom nejaké sumy, aby ich uvážlivo použili pre tých, ktorí sú krízou okolo COVID19 postihnutí najviac?
Prakticky ne, zatím není zmapováno, kdo je krizí postižen a pak myšlení ve sborech je jiné. Je to spíše o citlivém vnímání,které mají pouze někteří. Měli jsme ve sboru bratra, bez domova, s hmotnými problémy, nikdo tomu pozornost nevěnoval.
Nie je možné sa inšpirovať praxou starých izraelitov a umožniť členom, aby svoj desiatok za tento mesiac výnimočne použili, ak vidia reálnu potrebu, na pomoc chudobným v cirkvi alebo mimo nej?
Není, církev nemá toto učení. Je to na jednotlivcích, zda z Písma poznají, že je k tomu Bůh vede. Jeden bratr na se tomto bodě začal před lety více zajímat o učení o desátcích po zjištění, jak se sbor postavil k situaci jedné sestry. Skončilo to jeho odchodem z církve.
Pokud máš toto poznání, pomož desátkem tam, kde to vidíš.
Učení o desátcích nemá v NZ oporu, je řeč ale o darech církvi a pomoci chudým. V čem je poselství Krista zřetelnější? Podporovat kazatele nebo potřebné?

Richi

Re: Kto sa má starať o chudobných?

Neprečítaný príspevok od používateľa Richi »

Myslím si, že toto je presne ten prípad, ako keď Ježiš vyčítal židom, že pre svoju tradíciu prestupujú Božie prikázania (Mat 15, Mar 7).
Židia hovorili: To, čím by som mal pomôcť svojim rodičom, je dar zasvätený Bohu, takže im nemám ako pomôcť.
Adventisti: To, čím by som mal pomôcť núdznym, sú desiatky pre Boha, takže im nemám ako pomôcť.

Desiatky boli určené na to, aby pomáhali ľuďom (najmä levitom, ale aj chudobným, sirotám, vdovám, cudzincom ...).
No adventisti z nich urobili niečo tak obludné, že pomoc človeku sa vytratila.
Tvrdia, že pri desiatkoch im ide o princíp, ale ten princíp znie úplne inak: Pomáhaj tým, čo to potrebujú.
Podmienkou krstu by nemal byť záväzok platiť desiatky na cirkevný účet, ale záväzok byť ochotný podporovať tých, čo to potrebujú.

Nemohli by si kazatelia v tejto ťažkej situácii znížiť svoj plat napr. o 20%, a zvyškom pomôcť tým čo to fakt potrebujú? Aspoň v rámci cirkvi, keď už nie mimo nej.

log
Príspevky: 1712
Dátum registrácie: 06 Nov 2017, 06:51
Kontaktovať používateľa:

Re: Kto sa má starať o chudobných?

Neprečítaný príspevok od používateľa log »

Richi napísal: 20 Apr 2020, 11:10 Myslím si, že toto je presne ten prípad, ako keď Ježiš vyčítal židom, že pre svoju tradíciu prestupujú Božie prikázania (Mat 15, Mar 7).
Židia hovorili: To, čím by som mal pomôcť svojim rodičom, je dar zasvätený Bohu, takže im nemám ako pomôcť.
Adventisti: To, čím by som mal pomôcť núdznym, sú desiatky pre Boha, takže im nemám ako pomôcť.
To je nezmysel. Spajas jeden dost tazko vylozitelny text o Korbane s tym, co s tym nijako nesuvisi. Este si si aj ten vers "upravil" podla svojej potreby. V texte sa nic nehovori o desiatkach a uz vobec nie o tom, ze by kvoli desiatkom ludom nezostali peniaze na pomoc bliznym. Predsa brat Pavlik Ti nezakazuje nieco robit pre bliznych. My nevieme presne co to je Korban, ale vieme ze to nie je ani desiatok ani obet, ani nevieme preco farizeji zakazovali pomahat svojim rodicom, ten text je nejasny. Brat Pavlik Ti predsa nepovedal, ze ak das Korban, uz nemusis pomahat chudobnym. Cize je to uplne ina situacia.

A dodal: Šikovne rušíte Božie prikázanie, aby ste zachovávali svoju tradíciu. Veď už Mojžiš povedal: Cti si svojho otca a svoju matku!A: Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí zomrieť. No vy hovoríte: Ak niekto povie otcovi alebo matke: To, čím ti mám pomáhať, je korban, čiže obetný dar, už mu viac nič nedovolíte urobiť pre otca alebo matku.

Z coho je aj pekne vidiet, ako velmi lezala Jezisovi Tora na srdci, ale ucenie farizejov sa mu protivilo.
Richi napísal: 20 Apr 2020, 11:10 Nemohli by si kazatelia v tejto ťažkej situácii znížiť svoj plat napr. o 20%, a zvyškom pomôcť tým čo to fakt potrebujú? Aspoň v rámci cirkvi, keď už nie mimo nej.
To je populisticky navrh. Nie systemovy.

Systemovy navrh je, ze treba pochopit a podla toho sa zariadit, ze uz nezijeme v kocovnom kmene potomkov Jakobovych ale v Slovenskej Republike a ze dane neplatime do ruk Levitom ale do ruk danoveho uradu a ze socialne opatrenia nenalezia do ruk veriacich ale pod ministerstvo socialnych veci a ze netreba obvinovat knazstvo ale vladu Slovenskej Republiky, ak je k tomu dovod. Bratia, cim skor prestanete platit desiatky, tym menej dovodov budete mat na rozhorcenie.

Vsimli ste si ze v Nemecku masivne ludia vystupuju z cirkvi, z dovodu, ze musia platit cirkevnu dan ? Zariadte sa podobne. Vyhoda adventistov je, ze desiatky su dobrovolne a nemusite z nicoho oficialne vystupovat. Len neplatte.

Bolo by dobre spravit nejaky prieskum kolko clenov skutocne desiatky plati, myslim, zeby to bolo velmi male percento. Minimalne z tohto fora to vratane mna neplati asi nikto.

Alebo si myslite ze si tu Ted Wilson precita vase namietky a vyda dekret o zruseni desiatkov? Toho sa my uz nedozijeme.
Naposledy upravil/-a log v 20 Apr 2020, 13:30, upravené celkom 8 krát.

log
Príspevky: 1712
Dátum registrácie: 06 Nov 2017, 06:51
Kontaktovať používateľa:

Re: Kto sa má starať o chudobných?

Neprečítaný príspevok od používateľa log »

Alebo mozete pocuvat Jezisa a dat AJ Bohu co je jeho AJ republike co je jej, ale vela vam nezostane.

log
Príspevky: 1712
Dátum registrácie: 06 Nov 2017, 06:51
Kontaktovať používateľa:

Re: Kto sa má starať o chudobných?

Neprečítaný príspevok od používateľa log »

Layman napísal: 19 Apr 2020, 14:55 Boh si myslí, že cirkev.
Cirkev si myslí, že Boh.
A vacsina spolocnosti si mysli ze stat. Preto platime dane a odvody. Mozno si to mysli aj Boh.

Richi

Re: Kto sa má starať o chudobných?

Neprečítaný príspevok od používateľa Richi »

log napísal: 20 Apr 2020, 11:34 desiatky su dobrovolne
Tak to určite nie sú. Desiatky sú podmienkou členstva, a ich neplatenie sa postihuje zákazom byť zvolený do akejkoľvek funkcie.

log
Príspevky: 1712
Dátum registrácie: 06 Nov 2017, 06:51
Kontaktovať používateľa:

Re: Kto sa má starať o chudobných?

Neprečítaný príspevok od používateľa log »

Richi napísal: 21 Apr 2020, 22:34
log napísal: 20 Apr 2020, 11:34 desiatky su dobrovolne
Tak to určite nie sú. Desiatky sú podmienkou členstva, a ich neplatenie sa postihuje zákazom byť zvolený do akejkoľvek funkcie.
Pokial chce niekto ziskat funkciu, tak sa zrejme od neho ocakava nejaka loajalita. Ale beznych clenov iste nikto vylucovat ani inak trestat nebude. Zvlast nie cirkev, ktorej pocet clenov spocitame na "prstoch jednej ruky". Vies kolko energie stoji ziskat jedneho noveho brata ci sestru? Predsa nikto nebude nikoho postihovat stratou clenstva. Co by tym kto ziskal? Tato tema je pochopitelne utajovana (!) a oficialne sa Ti k povinnosti ci dobrovolnosti desiatkov nikto jasne nevyjadri. Oficialne sa Ti ani nikto nevyjadri k tomu, ci existuje prehlad kto ake desiatky odovzdava (!). Nie je to snad anonymne ? Predsa nikto nemoze vediet kto a ake desiatky zaplatil. No kazdy zbor si zije svojim neoficialnym zivotom a moze si prijat alebo vylucit koho chce. Bol by som velmi prekvapeny keby sa nasiel co len jediny clovek ktoreho vylucili kvoli tomu ze neplatil desiatky alebo ine dary. Nie je to mozne uz len z toho dovodu, ze ani nikto nemoze vediet, kto a kolko daroval ci nedaroval. Ina situacia je s clenmi ktori robia teologicke rozpory, proti tym sa moze zakrocit, no i v takom pripade je miera tolerancie velmi velka, na funkciu vsak mozu takito rebeli rovnako zabudnut. Po ludsky povedane, ak potichu neplatis, je to ok, ale nesmies verejne napadat ucenie o desiatkoch.

Neregistrovaný

Re: Kto sa má starať o chudobných?

Neprečítaný príspevok od používateľa Neregistrovaný »

V bibli jsou citáty o starosti o chudé. Jsou ale psány do teokratické společnosti, kterým byl Izrael, v NZ pak vidíme další principy, tom už nebyla teokracie, ale nově vzniklá církev.
V SZ jsou velmi dobrá opatření pro sociální podporu, pár jich výjímám:
-nechat na poli a v sadu něco pro chudé /nevysbírávat vše/
-každý třetí rok byl desátek určen pro chudé
-desátek, který jedl dárce, s ním jedli i chudí a lévité
-chudí, bezzemci a ti, kdo neměli stáda, nedávali desátky
V NZ se církev postavila k sociální podpoře takto:
-pečovala o vdovy, dávala jim zabezpečení
-Ježíš je příkladem - nedával desátky (není známo, že by se v době svého působení staral o stádo nebo něco pěstoval), ale uvedl, že chudí budou vždycky blízko věřících
-konaly se sbírky na chudé
-byli podporování misionáři na cestách
-je známo, že ranná katolická církev (do Konstantina) získala obdiv u pohanů svou sociální činností

V moderní společnosti převzal úlohu církve stát a naopak od věřících jsou vyžadovány církvemi prostředky na vydržování farářů, kazatelů a administrativy církve. Pro sociální účely jde malé procento prostředků.
Pokud bychom si vzali principy z Písma, mělo by to být asi takto:
-desátky nejsou povinné, ale je potřeba podporovat církev a chudé dary
-asi 50% prostředků z darů věřících by mělo sloužit sociální oblasti
-asi 25% prostředků z darů dárce by mělo být pro něho samotného (budování rodiny, podpora nejbližších)
-cca 25% z darů pro misii (podpora misie, kazatelů..)

Je dobré si všimnout, že od devadesátých let církev praktiky neroste, mizí osobní pozvání lidí k Bohu, dnes stačí pár kliků na netu, aby lidi věděli, co mohou od asd nebo jiných církví očekávat. KE je omezována a prakticky znemožněna, už nelze chodit po domech a bytech nabízet knihy. Taky počet kazatelů a administrativy se nezměnil, ale jak je vidět, je to neefektivní model, sice pohodlný, ale spíše pro stagnaci. Chybí opravdoví misionáři, osobně bych dával alespoň nějakou mzdu katechetům (těm, kdo pracují s dětmi), zdravotním misionářům (v ČS je jediný na částečný úvazek) a hledal obdarované lidi pro misii a apoštolství.
Takže podpora chudých? Doporučuji knihu br.Beneše Směrnice a řády, jakož i přednášky BT 2012 MSS, principy NZ a hlavně modlitbu, koho podpořit.

Napísať odpoveď

Kto je prítomný

Užívatelia prezerajúci toto fórum: Google [Bot] a 2 neregistrovaní