Voľby v cirkvi – chaos, stres a žiadna vízia

Diskusia o cirkevnej organizácii.
Ypso

Voľby v cirkvi – chaos, stres a žiadna vízia

Neprečítaný príspevok od používateľa Ypso »

Už o pár dní sa začne konferencia slovenského združenia CASD. Na nej bude zvolený nielen nový predseda, ale aj tajomník, hospodár, členovia výboru.

No vie niekto, akým smerom sa bude cirkev po voľbách uberať? Nevie. Vie niekto, aké sú možnosti? Ani to nik nevie. Tak ako pred všetkými voľbami v minulosti, ani teraz nik ani len netuší. Netuší to ani budúci predseda, ktorý ešte netuší, že by mohol byť zvolený. A v tom je hlavný problém. Celé voľby sa odohrávajú pre všetkých prekvapivo a na všetky rozhodnutia je strašne málo času. A pritom od toho závisí život celej cirkvi na ďalších 5 rokov.

Jediné čo sa vopred vie, je zoznam delegátov. Lenže žiadny z nich netuší, či náhodou nebude zvolený do menovacieho výboru. To znamená, že priemerný delegát nemá dôvod (a ani dosť informácií) na to, aby si vytvoril predbežnú predstavu o tom, kto by mohol byť novým predsedom. Ale ak by si aj niekoho vytipoval, aj tak nevie, akým smerom pôjde cirkev pod jeho vedením, pretože nepozná jeho program. Menovací výbor sa skladá zo 6 kazateľov a 6 laikov. To znamená, že v tomto prekvapení a časovom strese budú postavení pred najdôležitejšiu úlohu - navrhnúť predsedu. Budú mať na to niekoľko desiatok minút.
Vyberať budú prakticky zo všetkých vysvätených kazateľov. Lenže menovací výbor, hoci možných kandidátov viac-menej pozná, o žiadnom z nich nemá predstavu, kam by sa snažil viesť cirkev.
A keď sa už na nejakom mene dohodnú, pýtajú sa ho len na to, či kandidatúru prijíma. Nepýtajú sa ho na to, akú víziu má pre cirkev, na čo sa chce vo svojej možnej novej funkcii zamerať. Nepýtajú sa ho na to, lebo to nevie ani on sám. On sa tým totiž nikdy nezaoberal, lebo ani nevedel, či ho vôbec navrhnú. Pre tohto navrhnutého kandidáta to bude veľmi prekvapivá a stresová situácia, a bude mať len pár minút, aby sa rozhodol, či to príjme.
So skúseností viem, že v tom krátkom čase sa oslovený kandidát vôbec nezaoberá tým, ako by sa snažil viesť cirkev. Volá svojej manželke či deťom, čo si o tom myslia. No pre nich to je ešte viac prekvapivá a stresová situácia a tiež nie sú schopní na to v priebehu minúty odpovedať. Hlavou sa im ženú problémy so sťahovaním, s prácou či školou. Budúcnosť cirkvi je u nich až niekde na poslednom mieste. Ak nakoniec kandidatúru prijme (to znamená, že sa s rodinou dohodli, že sa budú sťahovať do Bratislavy), je jeho meno predstavené ostatným delegátom v pléne.

Aj pre delegátov v pléne je návrh prekvapením, ale za malú chvíľu musia zdvihnúť ruku za alebo proti. Na základe čoho sa rozhodujú? Na základe sympatií či nesympatií, na základe skúseností –vlastných či cudzích - s navrhnutým kazateľom zo zboru. Ale nik sa nerozhoduje na základe programu, vízie kandidáta pre cirkev, pretože taká vízia neexistuje. Ak by tam aj začal narýchlo niečo hovoriť, zrejme pôjde len o klasické frázy, pretože v tak strese a časovom tlaku nik nevie urobiť záväzné rozhodnutie na 5 rokov.

Ak je taký kandidát zvolený, v najbližších týždňoch a mesiacoch rieši sťahovanie a svoju rodinu, a nemá veľa času uvažovať nad tým, kam chce vlastne viesť cirkev. Keď sa k tejto téme nakoniec po polroku dostane, tak zistí, že cirkev tak nejako ide svojou vlastnou zotrvačnosťou a že jeho vízia pre cirkev aj tak nikoho nezaujíma. Jediné, čo stihol spraviť, je to, že na výhodné fleky v Bratislave pomohol dosadiť svojich kamarátov. (Menovací výbor sa totiž pri navrhovaní tajomníka a hospodára pýta na názor už zvoleného predsedu.) Ostatní kazatelia sú vydaní na jeho (ich) milosť či nemilosť. Samozrejme, v rámci zmeny kazateľov bude potrebné obsadiť aj najmenej populárne okrsky. Tu je príležitosť spočítať to niektorým vytipovaným kolegom.

Nech bude za predsedu zvolený ktokoľvek, nik nepozná jeho víziu, plán pre cirkev, a nevie to ani on sám. Voľby predsedu v cirkvi možno teda opísať ako chaotické, nepredvídateľné a bez prítomnosti akejkoľvek vízie pre cirkev.

Pokiaľ ide o víziu, niekto by mohol namietať, že máme predsa aj výbor pre vízie. Ten dokonca pracuje už v predstihu. Samozrejme, nevolia ho delegáti, takže jeho kompetencia je pochybná. Tento výbor predstaví svoju víziu na konferenciu, kde ju delegáti prijímajú. Nie je jasné, čo by sa stalo, ak by ju odmietli, pretože novú by už nik nestihol pripraviť.
Napríklad pred minulou konferenciou bola vízia pripravená br. Kernom a jeho synom. Šlo teda o víziu rodiny Kernových. Podstatou vízie boli založenie malých skupiniek na každom zbore, prostredníctvom ktorých mali členovia pestovať spoločenstvo a najmä misijne pracovať. Počet skupiniek sa mal rozrastať geometrickým radom. Aké to šťastie, že novým predsedom sa stal práve B. Kern. Zdalo by sa, že skupinky na zboroch sú istá vec. Dnes je však jasné, že nič také sa nestalo. Aj to hovorí o tom, aký význam sa v cirkvi kladie plánom a víziám.

Pre cirkev by bolo obrovským pokrokom, ak by aspoň sčasti realizovala to, čo je úplne bežné v každej normálnej krajine – voľby na základe predložených programov. Predstavte si, že by voľby napr. prezidenta republiky prebiehali tak, že by ste sa meno kandidáta dozvedeli len niekoľko minút pred vstupom do volebnej miestnosti. Nič by ste nevedeli o ňom ako osobe, a už vôbec nie o jeho programe pre spoločnosť. Také niečo sa nedeje ani v tých najväčších totalitách.

Cirkev teda volí svoje vedenie úplne zle. Nie je jasné, komu to vlastne vyhovuje. Určite by pomohlo, ak by boli aspoň niekoľko mesiacov pred konferenciou známe tri alebo štyri mená, ktoré by s kandidatúrou súhlasili. Títo by mali čas vypracovať svoj plán, víziu, s ktorým by so oboznámili členovia na zboroch, ale i delegáti. Samotná voľba by tak mala omnoho väčší zmysel i logiku. Ak už volíme, mali by sme vedieť čo.

Typickým dôsledkom takejto chaotickej nesystematickej voľby je napríklad aj to, že v menovacom výbore je navrhnutý kazateľ pôsobiaci kdesi v zahraničí. A tak mu predseda výboru (už tradične M. Pavlík) telefonuje a pýta sa ho, či prijíma kandidatúru, hoci je napr. 10 hodín večer. Nik nevie, či to volaný vôbec zdvihne, prípadne kde je zastihnutý. A teraz má minútu na to, aby povedal, či bude predsedom. Pritom tam má nejaké záväzky, zmluvy, väčšinou učí na nejakej škole. Čo asi tak môže odpovedať. To je situácia, za ktorú sa fakt hanbím, že k tomu vôbec dochádza. Možno by ten volaný bol výborným predsedom, ale to sa predsa nemôže riešiť takto.

Ak by mal niekto chuť vyhovárať sa na to, že voľbu vedie Boží Duch, tak potom by bolo omnoho pochopiteľnejšie, ak by sa meno predsedu jednoducho vytiahlo z klobúka. Na voľbu losom je v Biblii viacero príkladov, no na ten chaos, ktorý tu praktizujeme už desaťročia, nie je príklad ani jeden.

Blížia sa voľby, no už teraz je jasné, že nepôjde o voľbu programu, ktorým sa bude cirkev riadiť ďalších 5 rokov. Bude to celé stáť nemálo peňazí a organizačného úsilia, no po voľbe nebude jasné, čo sa vlastne zvolilo. Delegáti nebudú vedieť, akú budúcnosť cirkvi volia, dokonca to nebude vedieť ani zvolený kandidát. A keďže kandidát nič nesľúbil, nebude možné ho ani kontrolovať, prípadne mu niečo vytýkať. Bude to teda úplne bezzubá voľba, ktorá s demokratickou voľbou má len pramálo spoločného. Ako obvykle, zvrhne sa to na boj o teplé miesta v Bratislave pre pár vyvolených. Delegáti sú pri tom síce dôležití, aby to vyzeralo akože demokraticky, ale inak ide všetko mimo nich. Prospech cirkvi v tomto podivnom systéme nemá miesto.

Je isté, že jednou z hlavných príčin úpadku cirkvi nielen na Slovensku je práve systém voľby hlavných funkcionárov.

Neregistrovaný

Re: Voľby v cirkvi – chaos, stres a žiadna vízia

Neprečítaný príspevok od používateľa Neregistrovaný »

Volby jsou sice i v církvi demokratické, ale nepředchází jim mechanismus, který vidíme u běžných "světských" voleb, jak jsi podrobně ukázal a to jakási "volební kampaň".
Dejme tomu, že na Slovensku je 20 vysvěcených aktivních kazatelů a z nich by mělo o funkci předsedy sdružení zájem třeba 10. Pak by se mohli představit v nějakém oběžníku či časopise Advent se svými vizemi, zkušenostmi a vzděláním. Kdokoliv by je mohl během třeba dvou měsíců oslovit a ještě podrobněji se jich zeptat na jejich názory na různé problémy. Účastníci konference by pak měli alespoň nějakou představu, jakou povahu, vizi a postoje mají jednotliví kandidáti.
Na konferencích jsem byl a na jedné z nich jsem před volbou předsedy mluvil osobně se známým kazatelem. Překvapilo mne, že před volbou už víceméně věděl, kdo bude zvolen, což se po několika hodinách potvrdilo. Nějaké zákulisní snahy tedy existují. Po jednom volebním období byl pak vystřídán, jako předseda se nijak výrazněji neprojevil, podle mne to byla chybná volba.
Co se týče určité manipulace s druhými, které jsi označil až za "mstu", se projevit asi mohou. Po jedné z konferencí, kdy se zdálo, že je několik vhodných kandidátů, se už také proslýchalo, kdo bude předseda, také se to naplnilo. A nejen předseda, ale i hospodář..
Možný protikandidát, který ve volbě neuspěl (nebyl navržen) byl poslán z krajského města, kde měl dobře rozjeté aktivity, do okrajové části Čech-nevím, zda to byla náhoda. Evidentně ale mezi ním a novým předsedou bylo napětí, kterého si mohl kdokoliv všimnout.
Změnil bych i systém odměňování - předseda by měl méně peněz, než kazatel na sboru a to z důvodu, že je více administrátorem, než "dělníkem", měl by pohyblivou složku mzdy (prémie), stejně jako jiní kazatelé, kterou by odsouhlasoval výbor sdružení, u kazatelů na sboru výbory sborů, kterým slouží +nadřízení ze sdružení.
Tato diskuze svědčí o tom, že si lidé více všímají toho, co se v církvi děje, některé věci, které dříve procházely, už prostě jen tak lehce neprojdou. Je ale škoda, že v mnoha z nás zůstává určitá hořkost a zklamání a pocit určitého zmaru.

Napísať odpoveď

Kto je prítomný

Užívatelia prezerajúci toto fórum: Žiadny pripojení užívatelia a 15 neregistrovaných