Rajon, uviedol si veľmi dobrý príklad s tou stanicou. Chcem odpovedať na tvoju otázku: Áno, aj pre vás platil ten zákaz fajčenia. Dobre ste robili, že ste nefajčili, inak by ste sa vystavili trestu za jeho porušenie.Rajon napísal:Raz som bol s rodinou na jednej železničnej stanici. Bol som tam iba ja, manželka a deti, nikto viac v čakárni nebol. Na stene visel nápis: "Zákaz fajčenia". Nikto z nás, ktorí sme tam boli, nefajčí. Otázka: platil tento zákaz pre nás alebo nie?
A teraz moja otázka:
Koľkokrát počas toho pobytu na stanici si deťom a manželke výslovne a dôrazne pripomenul, že nesmú fajčiť a upozornil si ich pritom na všetky možné dôsledky fajčenia? A navyše si im opakovane citoval všetky zákony a predpisy Slovenskej republiky súvisiace s ochranou zdravia?
Viem, že ani raz. Pozreli ste sa na ten nápis a pousmiali ste sa. Vedeli ste, že sa vás to netýka.
A to isté robí Pavel so zákonom. Iba sa nad ním pousmeje. Vie, že platí, ale nás sa netýka. Preto môže na účet zákona hovoriť veci, ktoré sa nám nepáčia.
Pavel snáď v každom liste rieši to, ako by sa mali kresťania správať, čo by mali robiť a čo nerobiť. Ale prakticky nikdy pritom nespomína zákon, a zvlášť desatoro.
Prečo to teda neustále robíme my?
Tu nejde ani tak o to, čo platí a čo nie. Je nad slnko jasnejšie, že kresťan si má ctiť P. Boha, nemá kradnúť, vraždiť, závidieť, atď.
Ide o to, čo vidíme ako prioritu pre naše životy.
Pre Pavla to desatoro očividne nie je.
Prečítajme si, čo zdôrazňuje on a zdôrazňujme to isté.