Neveriť v Božie predurčenie, je v podstate neveriť Bohu Biblie.
Potom, ako je to so zasľúbením? Ako by sa naplnilo, ak by to bolo ponechané na vôli človeka a nie na Božej vôli? Iba Boh má neobmedzenú slobodnú vôľu a čo chce to učiní. Vôľa človeka, nie je Bohom a zvrchovaný Boh, predsa nemôže byť závislý, od hriechom zotročenej vôli človeka.Svoboda volby musí existovat
Boh, koho nechce, toho nechá tak. Dá sa to Bohu uprieť? Nie!Bůh je dobrý (Mt 19:17), Bůh je láska (1Jan 4:8), Bůh je všemocný (Gen17:1). To jsou axiomy.
Bůh »chce, aby všichni lidé byli zachráněni a přišli k poznání pravdy« - to říká Bible (1Tim2:4b) a zcela to vylučuje, že by se Bohu prostě zachtělo někoho nezachránit z toho důvodu, že by to byla jeho touha.
Ak budem ignorovať množstvo veršov z Písma, ktoré jasne potvrdzujú predúloženie podľa vyvolenia a súčasne si vyberiem jeden verš, ktorý si účelovo vyložím a týmto budem argumentovať, tak je jasné, že budem Písmo staviať do protirečenia. Lenže Písmo si neprotirečí.
Pavol tu jasne o tom píše, že nie všetci sú deťmi zasľúbenia: Rim9 6 No, nie že by bolo zmarené slovo Božie. Lebo nie všetci, ktorí sú z Izraela, sú Izraelom, 7 ani preto, že sú semä Abrahámovo, nie sú všetci deťmi, ale: V Izákovi sa ti bude volať semä, 8 to jest, nie deti tela sú deťmi Božími, ale deti zasľúbenia počítajú sa za semä.
Rim9 11 Lebo ešte keď sa neboli narodili ani neboli vykonali ničoho dobrého alebo zlého - aby zostávalo preduloženie Božie podľa vyvolenia, nie zo skutkov, ale z toho, ktorý povoláva - 12 ešte vtedy jej bolo povedané, že väčší bude slúžiť menšiemu.
Rim9 15 Lebo hovorí Mojžišovi: Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem. 16 Tak tedy nie je to vecou toho, kto chce, ani toho, kto beží, ale vecou Boha, ktorý sa zmilováva. 17 Lebo Písmo hovorí faraonovi: Práve nato som ťa vzbudil, aby som na tebe ukázal svoju moc, a aby sa rozhlasovalo moje meno po celej zemi. 18 Tak tedy nad kým sa chce zmilovať, nad tým sa zmilováva, a koho chce zatvrdiť, toho zatvrdzuje. 19 Ale povieš mi tedy: A prečože potom karhá? Lebo veď kto kedy sa sprotivil jeho vôli, keď je tomu tak? 20 Nuž tedy, ó, človeče, ktože si ty, že odhováraš Bohu?! Či azda povie útvor tomu, kto ho utvoril: Prečo si ma tak učinil? 21 Alebo či nemá hrnčiar práva a moci nad hlinou, aby z toho istého blata učinil jednu nádobu na česť a druhú na nečesť? 22 A čo, ak Bôh chcúc ukázať svoj hnev a oznámiť to, čo je jemu možné, znášal vo veľkej zhovievavosti nádoby hnevu, pripravené na záhubu, 23 a aby oznámil bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré vopred prihotovil na slávu? - 24 Ktorých aj povolal, nás, nie len zo Židov, ale aj z pohanov. 25 Ako aj v Hozeášovi hovorí: Nazoviem nie môj ľud svojím ľudom, a nie milovanú milovanou, 26 a bude, že na mieste, kde im bolo povedané: Vy nie ste mojím ľudom, že tam budú nazvaní synmi živého Boha. 27 A Izaiáš volá nad Izraelom: Keby bol počet synov Izraelových ako piesok mora, len zostatok bude spasený. 28 Lebo zkazu, a rýchlu, vykoná v spravedlivosti; lebo záhubu, rýchlu, učiní Pán na zemi. 29 A tak ako predpovedal Izaiáš: Keby nám Pán Zástupov nebol zanechal semä, boli by sme jako Sodoma a Gomore by sme boli podobní. .
Potom je jasné, že zostatok je preto zostatkom, lebo je z Božej vôle - z Božieho zasľúbenia – z jeho milosti a moci. No a Boh tento svoj zostatok aj udržiava.